Sveteln kore

Na začiatku deväťdesiatych rokov sa v rozhovore s Adalbertom von Keyserlingkom dozvedel o úlohe Dioscorea batata Ralf Rößner, viazač kníh, pastier oviec a učiteľ záhradníctva. Ten prijal impulz zaviesť túto rastlinu v strednej Európe a spojiť ju s tunajšími ľuďmi. Po dlhšom hľadaní ešte živých rastlín a po prvých bolestných neúspechoch s pestovaním svetelného koreňa sa mu po približne sedemročnom výskume podarilo vynájsť vhodnú pestovateľské metódu.
Pre lepšie pochopenie bytosti tejto rastliny podnikol cesty do Číny. Vedľa rastliniek z Číny doplnili rastliny svetelného koreňa tiež rastliny z USA, ktoré pôvodne priviezol Ehrenfried Pfeiffer, a tiež jedna rastlinka z Jamajky. Je zaujímavé, že na Jamajke sa Dioscorea batata uctieva ako kultová rastlina.

Pri intenzívnom spolužití s touto rastlinou pán Rößner zistil, že tendencia svetelného koreňa vrastať svojou repovitou koreňovou časťou hlboko do zeme sa trochu zmení, keď môže koreň rásť v malom množstve zeminy v závesnom kvetináči, alebo keď môže kvetináč stáť na stole nad samotnou zemou. Vo vzdialenosti necelého jedného metra nad zemou sa repovitý koreň v kvetináči vytvára takmer hneď pod povrchom, bez toho aby sa tlačil na dno kvetináča. Je tiež zaujímavé, že koreň rastie v závislosti na výške, v ktorej sa kvetináč nachádza nad zemou, v rôznych formách: pozdĺžnej, cibuľovito-guľatej alebo v tvare, ktorý akoby obklopoval dutý priestor.

Z pôvodne dvoch rastlín, privezených Wolfgangom Wachsmuth a ďalších dodaných, sa medzitým vypestovali tisíce. Stará sa o ne v pokusných záhradách, záhradníctvach a pestujú sa aj v poľnohospodárstve. Pracuje sa na výskume ohľadne spracovania svetelného koreňa a jeho použití v nových potravinách. V súvislosti so svetelným koreňom tiež vzniklo laboratórium na výskum životných síl, kde sa zisťujú najmä podmienky, za akých by mohol koreň v budúcnosti slúžiť ako hlavná plodina pre výživu.