Sveteln kore

Svetelný koreň so svojimi špecifickými účinkami na ľudské zdravie bol objavený v Číne a odtiaľ sa v posledných desaťročiach rozšíril aj vďaka Ralfovi Rössnerovi učiteľovi záhradníctva z Nemecka do celého sveta. V Číne kde sa označuje tiež ako Shan yao - horská medicína pestovali koreň už po celé tisícročia ako hlavnú potravinársku plodinu. Dnes sa koreň pestuje hlavne na lekárske účely. Druh rastliny Dioscorea batata - Svetelný koreň pestovali už niektoré staré kultúry. Napríklad v takzvanom Vojničovom manuskripte nájdeme indície, že Svetelný koreň sa uctieval ako posvätná rastlina už v starej Atlantíde. Od roku 1753 podľa Carla Linného nesie názov Dioscorea, ktorý získala na počesť slávneho antického botanika Pedania Dioscorida, ktorého dielo De Materia medica vychádza z poznatkov okruhu Platónovej akadémie. Nutnosť jam čínsky nazvať novým menom vzišla z pestovania mnohých druhov yamov. Druh Dioscorea batatas má podľa Ralfa Rössnera aj vlastnosť uchovávať "svetelný éter" ktorý je možné popísať ako svetelné životné prúdenie (v Číne energia Čchi). Kvalita Svetelného koreňa priamo závisí od spôsobu, akým sa koreň pestuje. Práve názov Svetelný koreň má zabezpečiť, aby tento niesol na trhu iba rastliny najvyššej kvality a aby ako výrobky obsahujúce Svetelný koreň boli označované produkty iba s touto kvalitou.

Svetelný koreň zažíva hlavne v strednej Európe renesanciu, lebo sa zistilo, že predovšetkým koreňová hľuza dokáže veľmi pozitívne pôsobiť na ľudský organizmus a tým ho posilňovať. Jeho blahodárny oživujúci účinok preto možno odporučiť práve pre ľudí zo silne rozvinutých, civilizovaných krajín.

Svetelný koreń dodáva silu a buduje imunitu v tele. Pokusy ukázali, že spôsob pestovania Svetelného koreňa má rozhodujúci vplyv na to, ako dokáže koreňová hľuza pôsobiť na tieto oživujúce životné síly. Aj podľa tohto pomenovania - Svetelný koreň sa táto rastlina odlišuje od ostatných Dioscorea batatas. Teda aby sa zachovala jedinečná schopnosť svetelného koreňa je nutné dodržiavať pri jeho pestovaní a spracovaní isté pravidlá, ale tiež napríklad ide aj o prevenciu kríženia s ostatnými druhmi yamov. Pri ostatných druhoch jamu totiž požadovaná jedinečná vlastnosť nebola preukázaná. Pretože schopnosť ukladať svetelný éter je bežne takmer nevnímateľná, opísal Ralf Rössner sedem vonkajších znakov, podľa ktorých možno Svetelný koreň od ostatných yamov odlíšiť:

• Schopnosť uchovávať svetelný éter je v podstate spojená s výraznou tendenciou hľuzy rásť do hĺbky. Ak je svetelný koreň kultivovaný v materskom humuse, môže koreňová hľuza vrastať do hĺbok viac ako dva metre. (Dôsledok takto sťaženého pestovania nás nesmie zvádzať k tomu, aby sme chceli túto bytostne podmienenú vlastnosť pestovania utlmiť.)
• Poloha listov na výhonkoch je nápadne "živá"- listy môžu rásť na výhonku po úsekoch proti sebe, striedavo, jednotlivo, v páre či dokonca v trojici.
• Listy svetelného koreňa majú červenofialový okraj.
• Rezné plochy hľuzy musia byť po uschnutí snehovo biele. (To svedčí o tom, že po fyziologickej stránke tu neprebiehajú žiadne procesy oxidácie.)
• Tvorí len čisto samčie alebo čisto samičie rastliny. Schopnosť ukladať svetelný éter majú výhradne samčie rastliny. (Do dôsledku vzaté môžeme z tohto dôvodu označovať ako svetelný koreň iba tieto.)
• Pri zbere udrie do očí aj necvičeného pozorovateľa svetelnosť hľúz, ktoré sú mimoriadne citlivé, krehké a zraniteľné a trochu stvrdnú až v priebehu nasledujúcich hodín.
• Svetelný koreň spôsobuje aj v malích dávkach nápadný pocit sýtosti. (Čo sa fyziológie výživy týka nemožno na základe meraní obsahových látok tento jav vysvetliť.)

 

Svetelný koreň je na obsah látok veľmi bohatá a výnimočná koreňová zelenina. Jeme ho najradšej surový a aj v malom množstve nám dodáva silu, akú sme zatiaľ nenašli v žiadnej inej potravine. Je zaujímavé, že ak si vezmeme kúsok Svetelného koreňa pred jedlom, najeme sa dosýta z menšej porcie, než keby sme predtým koreň nejedli. To isté platí pokiaľ ho do jedla pridáme.

Z hľadiska obsahu živín je hlavnou zásobnou látkou polysacharid škrob. V hľuzách nájdeme tiež veľmi zaujímavý proteín dioscorin (nezamieňať s alkaloidom dioscorine, ktorý Svetelný koreň neobsahuje) a asi 2% steroidného sapogeninu diosgeninu, fenolické látky nazvané batas I – V, ďalej špecifický sliz cholín, glykoproteidy, rad aminokyselín a iné. Steroidný sapogenín diosgenín je na západe veľmi populárna látka. Diosgenín, fytoestrogén ktorý pomáha produkovať estrogén a progesterón - dopĺňa tak yin a alantoín, prírodná zložka, ktorá urýchľuje rast zdravého tkaniva a skracuje dobu hojenia. Športovo založení ľudia ho užívajú na rast svalovej hmoty, zlepšenie fyzického výkonu a pre lepšiu a efektívnejšiu regeneráciu po cvičení alebo fyzickej záťaži. U žien pôsobí predovšetkým ako fytoestrogén podporujúci správnu hormonálnu hladinu. Má aj protistresové účinky, pomáha znižovať únavu a zlepšuje mentálnu odolnosť a psychickú vitalitu. Čínska medicína ho ordinuje aj ako alternatívu k postmenopauzálnej hormonálnej liečbe alebo ako veľmi drahé afrodisiakum kde mužom značne zvyšuje výkon po všetkých stránkach, ženám zjemňuje pleť a pri jeho konzumácii „mladnú“. Obkladmi sa liečia rôzne kožné choroby.

Fenolické látky majú silné antioxidačné účinky a v ľudskom organizme prejavujú zvýšenú odolnosti voči voľným radikálom, majú tiež protizápalové účinky a podieľajú sa významnou mierou na prevencii arterosklerózy. 

Cholín má lipotropický účinok, podieľa sa na využití tukov a cholesterolu - vo forme fosfatidylcholínu, zabraňuje hromadeniu cholesterolu a tuku v organizme a vytvára ochranu pečene (príp. podporuje liečbu) pred poškodením alkoholom, toxínmi a liekmi. Spolu s betaínom a metionínom zaisťuje prepravu tukov do buniek. V organizme je cholín stavebnou látkou pre acetylcholín, ktorý je hlavným prenášačom nervových vzruchov do mozgu a do nervosvalovej platničky. Tá zaisťuje koordináciu pohybov pod dohľadom riadiaceho mozgového centra. Novšie výskumy dávajú prísun cholínu v potrave do súvislosti so zdravým vývojom a regeneráciou mozgu, funkčnou reprodukciou človeka a zdravým srdcom.

Svetelný koreň je bohatý na zinok a niacín, v porovnaní so zemiakmi má asi tisíckrát väčšie množstvo vitamínu A, viac železa, viac vápnika, viac vitamínu C, aminokyselín a doteraz 31 dokázaných stopových prvkov. Je zdrojom kremíku - pôsobí na kožu a vlasy, výsledkom je hladká a hebká pleť, lesklé a silné vlasy.

Výnimočné na Svetelnom koreni nie sú len merateľné látky, ale predovšetkým jeho vysoký obsah svetelného éteru. Fyziologická svetelná látková výmena (schopnosť uvoľňovať svetlo), sa v dnešnej dobe žiaľ aj vďaka vysoko pretechnizovanému spracovávaniu potravín zhoršuje. Tým sa práve táto vnútorná kvalita v potravinách, súviasiaca s disponibilným svetelným éterom, zmenšuje. Konzumácia Svetelného koreňa tu práve ponúka možnosť vyváženia tohto nedostatku.

Podľa čínskej bylinkárskej knihy môžeme o jeho pôsobení povedať: Shan Yao je v chuti neutrálny, podporuje a upravuje trávenie a premieňa črevnú flóru na užitočné baktérie, stimuluje endokrinné žľazy, posilňuje slezinu, obličky a pľúca, vyživuje esenciu semena, omladzuje, znižuje cukor v krvi a pôsobí všeobecne ako vysoko účinný prostriedok posilňujúci imunitu (imunotonikum).Okrem svojich potenciálnych liečivých vlastností je Svetelný koreň výživnou potravou a je zdrojom aj vitamínu B a glutamínu.

Na každého človeka účinkuje trochu inak. Na začiatku stačí konzumovať 1-2 kolieska čerstvého koreňa denne alebo v práškovej forme stačí denná dávka na špičku noža pre dospelého človeka. Svetelný koreň chránime pred elektrosmogom a kovovými predmetmi (odporúčame keramický nôž), aby sa nezhoršila jeho kvalita.

Podľa výroku Dr. Rudolfa Steinera z 20-tych rokov minulého storočia ide o významnú potravinu budúcnosti. Vysoko si ho cení a odporúča uznávaná lekárka Dr. Cornelia Hahn, ktorá tvrdí, že je povzbudzujúci najmä pre ľudí vo vysoko civilizovaných krajinách. Dáva silu a podporuje voľný tok životných síl v tele...

Všetko, čo ste sa do tejto chvíle dočítali svedčí o tom, že Svetelné korene by sa mali stať bežnou súčasťou našej stravy, pretože posilňujú naše telo a majú schopnosť ho uzdravovať.

Účinky Svetelného koreňa môžeme zhrnúť:

• vhodný pri poruchách imunity a chronickej únave
• omladzuje a celkovo vitalizuje
• posilňuje a pôsobí na slezinu, obličky a pľúca (kašel, dušnosť)
• upravuje a podporuje trávenie
• zdroj kremíka - pôsobí na kožu a vlasy, výsledkom je hladká a hebká pleť, lesklé a silné vlasy
• stimuluje žľazy s vnútornou sekréciou (hypofýza, štítna žľaza...)
• harmonizuje hladiny cukru a cholesterolu v krvi
• má priaznivý vplyv na hormonálnu nervovnováhu u žien, na menštruačné bolesti a klimaktérium (prechodové ťažkosti), vnútorné emocionálne dysharmónie u žien
• pôsobí ako afrodisiakum a vyživuje esenciu semena
• používa sa ako prírodné antidepresívum, má ukľudňujúci efekt
• pomáha pri migrénach a nespavosti
• upravuje problém s častým močením - polyuria

Svetelný koreň sa pestuje z pacibuliek, z jednoročných koreňov, odrezkov koreňa alebo z koreňových krčkov. Z pacibuliek vyrastie za prvú sezónu jednoročný menší koreň, ktorý zvyčajne nie je väčší ako 30 až 40 centimetrov a teda nemá dostatočné množstvo hmoty na konzumovanie. Tento jednoročný koreň sa zvyčajne cez zimu uskladní v pivnici a v d'alšej sezóne z neho vyrastie dvojročný koreň, ktorý je už vhodný na zber a môže byť 1 až 1,5 metra dlhý.

Svetelný koreň má dost' špeciálne nároky na pestovanie a najmä jeho zber je náročnejší na ručnú prácu. V dobrých podmienkach dorastá niekedy až do dvoch metrov a korene by ste mali vyberat' ručne, pretože sú extrémne krehké. Preto sa svetelný koreň pestuje najčastejšie v debnách s pieskom postavených na zem (hĺbka približne 100 - 125 cm, šírka 40 - 50 cm, dĺžka l'ubovol'ná) alebo v jamách, priekopách s dreveným orámovaním šírka 30-50 cm, hĺbka 80-100 cm. Nadzemná čast' rastliny svetelného koreňa je liana dorastajúca do výšky niekol'kých metrov, teda vyžaduje pre svoj rast oporu, ktorá musí byť stabilná (odolná proti vetru, váhovo postačujúca). Pre ul'ahčenie práce sa odporúča konštruovať opory nezávisle na debnách, aby nebolo nutné ich v čase zberu demontovať. Svetelný koreň nemá rád vietor a potrebuje teda chránené stanovište. Počas sezóny by sme mali Svetelný koreń primerane prihnojovať. Čo sa týka hnojenia, osvedčil sa dobre vyzretý kompost alebo klasický výluh zo žihľavy či iných rastlín riedený 1:10 s vodou každých 14 dní. Často sa pri pestovaní používajú preparáty z biodynamického poľnohospodárstva ako napríklad preparát roháčik, ktorý aplikujeme 10 dní pred vysádzaním na pripravenú pôdu. Pokiaľ by bol preparát použitý až v deň výsadby rastliniek, je možné si všimnúť toho, že vysádzané časti koreňa sa čiastočne rozložia (vysoká aktivita pôdy). Druhú a tretiu dávku preparátu aplikujeme krátko po vypučaní a okolo sviatku sv. Jána. Prvá dávka preparátu kremenáčik sa aplikuje potom, ako sa rozvinuli prvé listy. Ďalšie dávky sa použijú vždy okolo splnu (ešte za pribúdajúceho Mesiaca) pri východe Slnka.


1. Pestovanie svetelného koreňa z pacibuliek

Najlepší termín na sadenie pacibuliek priamo do zeme, alebo vedra je v apríli až v máji, keď už nehrozí nebezpečenstvo nočných mrazíkov. Pacibuľky môžete pred výsadbou namočiť do vlažnej vody na cca 12 hodín, tým urýchlite ich klíčenie ale nie je to nutné. Môžeme sadiť aj do hlbšieho vedra 40-60 cm, alebo kvetináča tak po 5 cm v riadkoch od seba. Z pacibuliek vyrastú menšie korene, ktoré majú dĺžku od 10 do 50 cm. Tieto jednoročné korene sadíme na ďalší rok už do väčšej bedne alebo výkopu s pieskom a zemou. Môžeme ich samozrejme aj priamo konzumovať, ale majú trochu menej výživných látok ako dvojročný koreň pestovaný už z jednoročných koreňov z minulej sezóny. Nadzemné liány rastliniek pestovaných z pacibuliek môžu dosiahnuť za sezónu jeden až troch metrov a môžete im poskytnúť primeranú oporu zo špagátov, drevených paličiek alebo napr. použite uhorkovú sieť.

 

video: Sadenie pacibuliek vo vedre 

2. Pestovanie z jednoročných koreňov, koreňových krčkov alebo rezov dospelej rastliny

Rôzne druhy sadby: Jednoročný koreň, koreňový krčok a rez hľuzy

Sadbu vysádzame na jar, zvyčajne v apríli, tak aby sa nadzemné časti rastliny objavili nad povrchom, až ked' nebude hrozit' nebezpečenstvo ranných mrazíkov. Vyvýšený záhon alebo jamu naplníme z 80% kremičitým riečnym pieskom (zrnitosť 0/2 riečny, do bedne môžeme aj 0/1 napr. šaštínsky piesok). Potom dáme na piesok malú vrstvu slamy asi 25 cm a na ňu vrstvu kompostu (slama sa po zasypaní kompostom zl'ahne asi na 10 cm). Skladba zeminy je vždy piesok - slama - kompost. Na túto úroveň položíme vodorovne sadbu koreňa cca 10 cm od seba v dvoch až troch radoch pri šírke bedne alebo záhonu 50 cm. (koreň nepicháme do zeme vertikálne!) Nakoniec korene prisypeme vrstvou kompostu. Neskôr keď nám liány vyklíčia môžme na leto povrch prikryt' slamou aby nám neschol substrát a nerástla burina.



Pestovanie vo vyvýšenom záhone - šírka 40-50 cm, dĺžka ľubovoľná, výška 100-120 cm. Bočné steny možno zhotoviť z nehobľovaných najlepšie smrekovcových dosiek (hrúbky cca 2,5 cm). Najvhodnejšie je, keď sa debna napred zmontuje. Na tento účel by bolo dobre debnu rozdeliť na dve časti. Samostatne sa ako snímateľná zmontuje horná 20 cm vysoká časť a samostatne dolná 80-100 cm vysoká časť. Vďaka tomu sa pri zbere najprv odstráni vrchná časť dosiek so zeminou a následne sa rozoberie spodná časť a môžeme korene opatrne vyberať z piesku bez toho aby sa piesok premiešal s hlinou. Je možné si pripraviť debnu aj tak aby sme rozobrali (otvorili) spodnú časť 80-100 cm len z boku a korene postupne vyberať od kraja ku kraju.



Pestovanie v jame - vyhĺbi sa priekopa o šírke asi 50 cm a hĺbke 80-100 cm (dĺžka je ľubovoľná). Ten sa celý vyplní kremičitým pieskom (zrnitosť 0/2). Na túto pieskom naplnenú jamu sa nainštaluje ostenie z 20 cm vysokých dosiek. (Tento spôsob kultivácie funguje bez straty kvality len u ťažkých pôd a za použitia veľmi kremičitého [riečneho] piesku.)

Pestovanie na svahu - Tento spôsob je veľmi efektívny, pretože potrebujeme len jednu (prednú) stenu (s výškou 1,2 m), ktorá sa smerom dozadu ukotví. Pestovateľská plocha je v porovnaní s debnami asi trojnásobná. Na svah sa na 80% plochy, teda nie úplne dolu, položí fólia, ktorá má jednak zabrániť prerastaniu a jednak vedie korene smerom k stene. Takto vzniknutý trojuholníkový priestor sa opäť z 80% vyplní kremičitým pieskom o zrnitosti 0/2, zvyšných 20% zeminou bohatou na živiny.

V priebehu rastu sa na stonke rastliny tvoria malé hl'uzy - pacibul'ky. Tie zbierame, ked' idú l'ahko oddeliť od stonky a uchováme v neglazúrovanej nádobe do budúcej sadby. Zber koreňa prebieha v okamihu, ked' zlaté jesenné sfarbenie zhnedne a šl'ahúne sa od koreňa môžu l'ahko oddeliť (od septembra až do 23. decembra). Ked'že sú korene v čase zberu vel'mi zranitel'né, je nutné to robiť opatrne. Koreň aj pacibul'ky uchováme najlepšie v podzemnej pivnici. Ak nechceme všetky korene konzumovať, je možné ich nechat' v záhrade prezimovať do d'alšej sezóny. Povrch pôdy niečím zakryjeme (viac zeminy, čečina, listy), aby prípadný vel'ky mráz korene nespálil.

Pestovanie vo vyvýšenom záhone

Všetko sa začalo dvoma hľuzami Dioscorea batata, ktoré priviezol Wolfgang Wachsmuth z Číny. Hľuzy zasadil do skúšobnej záhrady Slobodnej vysokej školy pre duchovnú vedu (Goetheanum) v Dornachu vo Švajčiarsku, kde sa o ne tiež staral. Cez veľké očakávania a nádeje, ktoré všetci do rastliniek vkladali, sa pestovanie nedarilo. Ita Wegmann sa často chodila pýtať pána Adalberta von Keyserlingka: "Kedy nám už konečne ten koreň prinesiete? Potrebujeme ho. " Neskôr sa do popredia záujmu dostali iné úlohy, a tak sa na Dioscorea batata nakoniec zabudlo.


V polovici päťdesiatych rokov si gróf Adalbert von Keyserlingk spomenul na hľuzu koreňa, o ktorej jeho matka vtedy v rodinnom kruhu rozprávala. Žiadne nové informácie však nemala. Pamätala si len, že si vtedy rastliny vzal k sebe Ehrenfried Pfeiffer. Adalbert von Keyserlingk sa rozhodol vydať do Dornachu. Tamojší záhradník viedol pána Keyserlingka do záhrady, kde sa ešte v jednom zabudnutom rohu skutočne našlo niekoľko rastliniek. (Dioscorea batatas je viacročná rastlina a vďaka veľmi veľkej hĺbke, do ktorej koreň rastie, je tiež odolná proti mrazu.) Gróf Keyserlingk zvyšné
rastliny vykopal a vzal si ich do svojho vtedajšieho bydliska pri jazere Ammersee. Veľa sa s nimi experimentovalo. Hlavným problémom pri pestovaní tejto rastliny bolo, že koreňová "podzemná časť", na ktorú poukazoval Rudolf Steiner, mala potrebu rásť do hĺbky 1,5 metra a viac pod zemským povrchom a nebolo takmer možné ju potom vybrať zo zeme. Aby sa zabránilo tomu, že sa tento repovitý koreň, využiteľný ako výživná potravina, "zavŕta a stratí" hlboko v zemi, zapustili do zeme dubové dosky v nádeji, že dosky rastline zabránia rast do hĺbky. Korienky sa však predrali aj tými najtenšími prasklinkami, aby sa mohli predsa len dostať do veľkej hĺbky a vytvoriť tam hľuzy. Keď odišiel neskôr Adalbert von Keyserlingk na Korziku, kde mal začať so svojím výskumom miest, kde sa kedysi konala staré mystériá, vzal si hľuzy Dioscorea batatas so sebou. Práca musela v každom prípade pokračovať. Nechal okrem iného vyrobiť aj veľké kameninové kvetináče bez dier, v ktorých boli rastliny "zatvorené". Hľuzy, ktoré sa všetkou silou tlačili na dno kvetináča však zhnili alebo uschli a vytvorili akési ploché rybovité útvary. Napriek všetkému úsiliu neboli pokusy pána Keyserlingka úspešné. Rast koreňa vo veľkej hĺbke sa zdal byť neoddeliteľnou súčasťou života tejto rastliny a potrebný pre jeho zdravý vývoj.

V 70. rokoch sa príbeh o pokuse pestovať Dioscorea batata v Európe a o budúcej úlohe tejto rastliny slúžiť ako nový aktivátor stále viac "vysychajúceho" tela životných síl dostal k ušiam aj srdcu pána Petra Ratzi pestovateľa osív a učiteľa záhradníctva z Wernsteinu v Horných Frankách. Vybavený skúsenosťami zo záhradníctva v Goetheane a od pána grófa Keyserlingka sa pustil do práce. Cez všetky skúsenosti a veľké nadšenie sa však aj jeho pokusy o pestovanie koreňa nedarili. Kvôli veľkej hĺbke koreňov si záhradník mohol užiť iba krásne popínavé nadzemnej časti s kvetmi, ktoré v neskorom lete vykvitli a voňali jemne po vanilke a tiež pacibuľky rastúce na odnožiach listov, pomocou ktorých bolo možné rastlinu množiť. Aj s množením však boli ťažkosti. Rastlina navyše potrebovala dlhé vegetačné obdobie, ktoré jej tunajšie podnebie nemohlo ponúknuť. Zdalo sa, že vhodná doba pre Dioscorea batata v Európe skrátka ešte nenastala ...

Na začiatku deväťdesiatych rokov sa v rozhovore s Adalbertom von Keyserlingkom dozvedel o úlohe Dioscorea batata Ralf Rößner, viazač kníh, pastier oviec a učiteľ záhradníctva. Ten prijal impulz zaviesť túto rastlinu v strednej Európe a spojiť ju s tunajšími ľuďmi. Po dlhšom hľadaní ešte živých rastlín a po prvých bolestných neúspechoch s pestovaním svetelného koreňa sa mu po približne sedemročnom výskume podarilo vynájsť vhodnú pestovateľské metódu.
Pre lepšie pochopenie bytosti tejto rastliny podnikol cesty do Číny. Vedľa rastliniek z Číny doplnili rastliny svetelného koreňa tiež rastliny z USA, ktoré pôvodne priviezol Ehrenfried Pfeiffer, a tiež jedna rastlinka z Jamajky. Je zaujímavé, že na Jamajke sa Dioscorea batata uctieva ako kultová rastlina.

Pri intenzívnom spolužití s touto rastlinou pán Rößner zistil, že tendencia svetelného koreňa vrastať svojou repovitou koreňovou časťou hlboko do zeme sa trochu zmení, keď môže koreň rásť v malom množstve zeminy v závesnom kvetináči, alebo keď môže kvetináč stáť na stole nad samotnou zemou. Vo vzdialenosti necelého jedného metra nad zemou sa repovitý koreň v kvetináči vytvára takmer hneď pod povrchom, bez toho aby sa tlačil na dno kvetináča. Je tiež zaujímavé, že koreň rastie v závislosti na výške, v ktorej sa kvetináč nachádza nad zemou, v rôznych formách: pozdĺžnej, cibuľovito-guľatej alebo v tvare, ktorý akoby obklopoval dutý priestor.

Z pôvodne dvoch rastlín, privezených Wolfgangom Wachsmuth a ďalších dodaných, sa medzitým vypestovali tisíce. Stará sa o ne v pokusných záhradách, záhradníctvach a pestujú sa aj v poľnohospodárstve. Pracuje sa na výskume ohľadne spracovania svetelného koreňa a jeho použití v nových potravinách. V súvislosti so svetelným koreňom tiež vzniklo laboratórium na výskum životných síl, kde sa zisťujú najmä podmienky, za akých by mohol koreň v budúcnosti slúžiť ako hlavná plodina pre výživu.

botanický názov: Dioscorea batatas, jam čínsky
ďalšie názvy: chlebový koreň, čínsky zemiak
čínsky: Shan Yao (horská medicína)

Patrí do čeľade Dioscoreaceae čiže smldincovitých, či jamovitých. Táto čeľaď zahŕňa asi 650 druhov. Do rodu Dioscorea patrí okolo 100 druhov yamov, ktoré sa vyskytujú prevažne v trópoch a subtrópoch po celom svete.

Dioscorea batatas patrí k popínavým jednoklíčnolistovým trvalkám pôvodom z Číny. Tieto rastliny sú pestované hlavne pre jedlé škrobové hľuzy. Dioscorea batatas je jednopohlavná dvojdomá rastlina s lianovitými stonkami, na ktorých sú špirálovito postavené listy srdcovitého tvaru. Na jednej rastline je možné pozorovať rôzne usporiadanie listov - proti sebe aj striedavo, jednotlivo i v páre, v trojici. Kvitne od júna do septembra malými, jemne voňajúcimi bielymi kvetmi.

• Samčia rastlina - svetelný koreň (ukladá svetelný éter do koreňa) má kvety zoskupené v strapcoch dlhých asi 6 cm. Jednotlivé kvety sú veľké asi 1 mm. Okraje listov a žilnatina majú temne purpurovú farbu.
• Samičia rastlina (nemá schopnosť ukladať svetelný éter) tvorí kvety na kvetných stonkách dlhých 5 - 10 mm a jednotlivé kvety sú vzdialené asi 1cm od seba. Listy sú temne zelené bez purpurového sfarbenia.

Pacibuľky na samčej rastline
V pazuchách listov sa tvoria škrobové pacibuľky rôznych tvarov, pomocou ktorých sa rastlina rozmnožuje. K najlepšej výživovej zrelosti potrebujú pacibuľky zostať v zemi 2 - 4 roky. Dioscorea batatas tvorí tenký, v zemi zvislý a dlhý koreň. Pri dobrých pestovateľských podmienkach dosahuje dĺžku 80 až 120 cm a šírku 5 až 8 cm. Váha je 0,5 - 1 kg. Korene sa môžu formovať do rôznych tvarov. Na jeseň nadzemná časť usychá, hľuza zostáva v zemi a pri miernych zimách prezimuje. V oblastiach so silnejším mrazivým podnebím treba hľuzu cez zimu ochrániť alebo vybrať zo zeme. Dobre sa jej darí aj v skleníku. Rastlina sa rozmnožuje len vegetatívnou cestou cez pacibuľky (lat. Bulbillus) a tiež pomocou koreňových odrezkov.